Podľa zaisťovne Munich Re globálne škody od januára do konca júna dosiahli 41 miliárd USD (35,77 miliardy eur), čo je menej než polovica zo sumy 111 miliárd USD v prvom polroku 2016. V danom období boli najviac zasiahnuté USA, kde búrky a tornáda spôsobili škody za 18,5 miliardy USD.
Munich Re sleduje globálny vývoj prírodných katastrof od roka 1980 nezávisle od toho, či ide o poistené škody, alebo nie. Podľa šéfa výskumu prírodných rizík Petra Höppeho sa na bilanciách výrazne podpisujú klimatické zmeny:
„Od roku 1980 sme zaznamenali výrazný vzostup poveternostných poistných udalostí. To naznačuje, že v atmosfére sa niečo mení." Naproti tomu v prípade geofyzikálnych poistných udalostí, čiže zemetrasení, sopečných erupcií a cunami, nedošlo k žiadnemu porovnateľnému nárastu.
Skeptici ohľadne klimatických zmien často argumentujú tým, že škody súvisiace s prírodnými katastrofami sa nezvyšujú. Höppe kontruje: „Vyvinuli sme diferencovaný systém pre normalizáciu škôd. Ten nám umožňuje vyčísliť náklady, ktoré by nejaká udalosť z minulosti spôsobila na rovnakom mieste dnes."
Celkové škody úplne všetkých prírodných katastrof sa skutočne nezvýšili, čo však súvisí čiastočne aj s preventívnymi opatreniami. Napríklad škody zo záplav sa vďaka ochranným opatreniam výrazne znížili. Na druhej strane však výrazne vzrástli škody zavinené búrkami.
„Proti búrkam sa nemožno tak účinne chrániť ako proti záplavám. Proti materiálnym škodám spôsobeným tornádami nemožno robiť prakticky nič," dodáva Höppe.
Ako príklad uvádza vlaňajšie prudké búrky v nemeckom Braunsbachu a Simbachu a nedávno aj v Berlíne. „Pre tento vývoj existuje len jediné vysvetlenie: rast vlhkosti v zemskej atmosfére. A to je jasný znak klimatických zmien."
Höppeho záver: „Klimatické zmeny prinášajú náklady buď vo forme zvýšených nákladov na prevenciu, alebo škôd, keď prevencia zlyhala alebo je úplne nemožná."
Komentáre
Pridať komentár