Množstvo práce čaká aj poisťovacích maklérov, ktorí budú hľadať pre klienta najvýhodnejšie PZP na mieru, ale i poisťovne, ktoré majú byť online prepojené s Centrálnym registrom škôd.
Ako vysoko môže od nového roka 2016 klientom narásť cena zákonného poistenia? Je tam nejaký strop?
Predpokladám, že poistné pri škodových klientoch môže narásť dosť výrazne, možno o 200 až 300 percent. Mnohí škodoví vodiči boli doteraz zvyknutí, že cena sa hýbala zhruba do 10 percent. Kým zo začiatku sa poisťovne snažili tlačiť na stabilizovanie cien na vyššej úrovni, v posledných rokoch už v tejto snahe poľavili. PZP ako komoditu predávajú zhruba za cenu nákladov s tým, že získanému klientovi budú chcieť predať aj iné zmluvy.
Zo štatistík škodovosti vychádza, že zhruba 10 rokov trvá, kým klient zaplatí poisťovni priemernú škodu zo svojej poistky PZP. Priemerná cena v roku 2011 dosahovala takmer 130 eur, v roku 2013 už však len 113 eur. Je tu teda priestor na to, aby cena zákonného poistenia narástla, hoci nie pre všetkých rovnako, ale selektívne, podľa spôsobenej škody.
Avizovala Slovenská kancelária poisťovateľov ako bude riešiť veľmi škodových vodičov, ktorých nikde inde nepoistia?
V susednom Česku išli tou cestou, že klientov sa poisťovne pýtali na škodovosť a potom si tieto informácie overovali v Centrálnom registri škôd. Podobné to môže byť aj u nás. Pre maklérov, ktorí predávajú PZP, by bolo jednoduchšie, ak by ich klient splnomocnil a oni si mohli jeho škodovosť overiť v registri. Na druhej strane je tu zákon o ochrane osobných údajov, ktorí musíme rešpektovať.
Kontrolovaná zo strany NBS môže byť však iba poisťovňa, či si zisťovala škodovosť a bude chcieť vedieť, prečo toho ktorého klienta poistila a prečo za takúto cenu. Sprostredkovatelia si budú musieť overovať informácie o klientovi vo viacerých poisťovniach, aby zistili, či je ich klient škodový a ako to bude s cenou poistného pre neho.
Bude rozdiel pri uzatváraní zákonných poistiek maklérmi pre bežných ľudí či firmy?
Čo sa týka fyzických osôb, už dnes sa ich pri uzatváraní zmluvy o PZP pýtame na rodné číslo, aby sme im vedeli dať ucelenú a zodpovedajúcu ponuku. Pri firmách sa riadime identifikačným číslom - IČO-m. V tomto nebude žiadna zmena. Poisťovne k osobným údajom o klientovi potrebovali doplniť aj ďalšie údaje o vozidle, napríklad zdvihový objem motorov a jeho výkon, značku či účel použitia auta.
Pri firemnom PZP sa v minulosti stávalo, že poisťovne si sami vyhodcovali škodovosť a primeranosť cien poistiek. Pred dvomi až tromi rokmi niektoré z nich jednoducho vypovedali veľmi škodové flotily, hlavne pri väčších objemoch financií nad 200-tisíc eur. Zrátali si, či sa im finančne oplatí alebo neoplatí mať takýchto klientov poistených aj za cenu vysokej škodovosti.
Reálne si klientov „otestovali“, a tým veľmi škodovým , ak u nich chceli zostať, jednoducho zdvihli výrazne ceny PZP. Aj škodový klient môže byť zaujímavý pre poisťovňu, ale tá si musí ošetriť prípadnú škodovosť vyšším pripoistením.
Allianz - Slovenská poisťovňa ako prvá pred pár rokmi skúšala zaviesť bonus a malus pre vodičov, ale trh na to zrejme nebol pripravený. Nemohol tento systém fungovať už skôr?
Áno, Allianz-SP bola totiž jediná na trhu, ktorá mala takúto snahu. Konkurencia ju dotlačila k tomu, aby od toho upustila. Tým, že bonus a malus je v súčasnosti daný zákonom, tak ho budú musieť všetci dodržiavať. Som zvedavý, akým spôsobom sa toho poisťovne uchopia.
Predpokladám, že tento prvý rok Národná banka Slovenska uvidí, akým spôsobom sa to zavedie do praxe a potom vydá ďalšie odporúčania či nariadenie. V súčasnosti medzi poisťovňami a ich produktmi PZP nie sú žiadne veľké rozdiely v cenách, nie je tam vidieť žiadnu súťaživosť. Na trhu chýba konkurencieschopnosť, čo sa však má novou legislatívou zmeniť. Škodový klient by mal všade dostať vyššiu cenu, bezškodový by mal dostať minimálne rovnakú ako predtým, či ešte nižšiu.
Ako bonus a malus ovplyvní prácu sprostredkovateľov poistenia?
Budú mať o trochu viac práce navyše. Veľa maklérov si doteraz nepotrebovalo pýtať rodné číslo zákazníka. Keďže ide o osobné údaje, je s tým spojená aj väčšia administratíva. Ak si totiž vypýtajú rodné číslo, musia mať aj súhlas klienta na spracovanie jeho osobných údajov, ktoré použijú na výpočet poistného. Nebude už stačiť zistiť si cenu PZP len z údajov o vozidle, kde hneď videli, koľko orientačne klient zaplatí.
Budú musieť pracovať s väčším počtom informácií. Kým tento rok ešte stačí doložiť čestné prehlásenie majiteľa vozidla o tom, že je bezškodový, od 1. januára 2016 si musia tieto údaje aj reálne overiť v registri. Zmien v tejto oblasti však bude určite viac. Dnes trh s PZP tvorí zhruba 50 percent z celkového trhu s poistným, tak prečo nevyužiť túto jedinečnú možnosť na zmenu zákonného poistenia. Ešte tam po vzore zo zahraničia vnímam možnosť zavádzať popri PZP rôzne typy pripoistení, ale uvidíme, či to poisťovne využijú a ako upravia svoje cenníky.
Rozlišujú poisťovne, či niekto spôsobil malú škodu, alebo veľkú škodu?
To je druhá vec, ktorá nie je v zákone jednoznačne doriešená. Pre poisťovne je teda otázne, kto je škodovejší klient. Či ten, ktorý spôsobil škodu za dva milióny eur, alebo človek, ktorý spôsobí škodu za 500 eur? Ťažko povedať, čím sa budú poisťovne riadiť a bude určite zaujímavé to sledovať.
Majú sprostredkovatelia v súčasnosti prístup k centrálnemu registru škôd?
Makléri majú povinnosť nahlasovať škody poisťovniam. Niektoré z nich nahlasujú škody do registra na týždennej báze, iné mesačne či štvrťročne. Niektoré tam nahlasujú všetky škody spôsobené klientom, ďalšie len veľké škody. Metodika v tomto smere nie je jednoznačne nastavená. Centrálny register škôd je primárne nastavený tak, aby poisťovne videli, či si náhodou niekto neuplatňuje dvakrát tú istú škodu, čiže viac-menej register len pasívne prijíma informácie.
Po novinkách v legislatíve dostáva však nový rozmer - už by mal byť online prepojený s poisťovňami. Hlavne v krízových rokoch sa ukázalo, že register je dobrým nástrojom, cez ktorý dokážu ušetriť relatívne veľké množstvo financií a odhaliť pomerne sofistikované podvody. Nechajme sa preto prekvapiť, kam až siahajú jeho možnosti, ktoré budú poisťovne aktívne využívať.
Na záver, čo je podľa vás v tomto zákone dobré, a kde vidíte isté rezervy?
Kvitujem novému zákonu, že klienti nebudú „hádzaní“ do jedného vreca. Na druhej strane, ťažko predvídať, ako to ovplyvní poistný trh. Doteraz sa klient nemusel obával povedať: spôsobil som dopravnú nehodu. Nemalo to na cenu PZP takmer žiadny vplyv, len sa to jednoducho zaznamenala do centrálneho registra škôd.
Skôr je nejasné, ako budú ľudia riešiť a nahlasovať drobné škody na parkoviskách, ako sú napríklad odreté laky, preliačené dvere a podobne. Slováci sú v tomto smere dosť vynaliezaví. Je možné, že hneď ako klienti zistia, že škoda riadne hýbe s cenou, tak budú opatrnejší pri nahlasovaní poistných udalostí.
Málokto si však uvedomuje, že odísť z miesta nehody je trestný čin. Predpokladám pomerne intenzívnu kampaň k zákonnému poisteniu, ktorá upozorní klientov, ako nahlasovať takéto typy škôd.
Komentáre
Pridať komentár