Cieľom prieskumu spoločnosti AXA bolo zmapovať postoj Slovákov k poisteniu bývania. Ukázalo sa, že až 22 % opýtaných si svoje bývanie nechráni. Prečo je tomu tak?
Približne 42 % Slovákov zapojených do prieskumu spoločnosti AXA o poistení bývania si myslí, že riziko škôd spojených s bývaním je minimálne. Až 37 % respondentov tvrdí, že si poistenie nemôže dovoliť a 15 % je presvedčených, že prípadné škody uhradí zo svojich úspor.
„Takéto zmýšľanie je veľmi nebezpečné. Každý pozná vo svojom okolí niekoho, komu vykradli pivnicu, alebo nechtiac vytopil susedov prasknutým potrubím. Aksa na to pozrieme z tohto hľadiska, vidíme, že riziko škôd vôbec nie je minimálne,“ myslí si Karel Žyla,manažér internej a externej komunikácie AXA ČR a SR a upozorňuje: „Výdavky spojené s nápravou vzniknutých škôd sa môžu vyšplhať aj k štvorciferným číslam, čím zmrazia rodinný rozpočet na poriadne dlhé obdobie“.
Bývanie nemá poistených až 22 % Slovákov
Základná otázka v prieskume znela, či majú Slováci uzatvorené poistenie bývania. Z 1 022 respondentov až 22 % priznalo, že bývanie poistené nemá. Naopak, bývanie si chráni 38 % vlastníkov bytov a o niečo menej (34 %) vlastníkov rodinných domov. Približne 6 % opýtaných uviedlo, že majú bývanie poistené aj napriek tomu, že žijú v prenajatom byte.
Prieskum rovnako poukázal na rozdiely v správaní respondentov podľa regionálneho rozdelenia. Najzodpovednejšie k ochrane bývania pristupujú obyvatelia Trnavského kraja, kde nepoistené bývanie priznáva približne 17 %. Nasledujú Košičania (17 %) a za nimi Žilinčania (23 %).
Takmer 8 % Slovákov nepozná rozdiel medzi poistením nehnuteľnosti a domácnosti
AXA sa v prieskume opýtala, aký druh poistenia bývania respondenti uzatvorili. Samostatné poistenie nehnuteľnosti priznáva necelých 15 % a poistenie domácnosti 20 % opýtaných. Oba druhy poistenia má viac ako tretina respondentov (38 %). Viac ako 20 % Slovákov si nespomína, čo všetko majú poistené a takmer 8 % uvádza, že nepozná rozdiel medzi poistením nehnuteľnosti a domácnosti. Rozdiel v poisteniach je pritom zásadný.
„Majiteľ bytu či domu by si mal uvedomiť zásadnú vec. Pokiaľ mu vykradnú byt, poistenie nehnuteľnosti mu nepomôže, udalosť spadá pod poistenie domácnosti a jej vybavenia. No ak dôjde k požiaru, ktorý poškodí napríklad sadrokartónovú stenu bytu, toto pokrýva práve poistenie nehnuteľnosti,“vysvetľuje Karel Žyla.
O aktualizáciu zmlúv sa nestará takmer polovica opýtaných
Stále platí, že značná časť ľudí nevie, proti akým rizikám má svoje bývanie ochránené. Potvrdil to aj samotný prieskum, v ktorom presný rozsah poistnej zmluvy pozná len okolo 15 % opýtaných. Aspoň približnú predstavu o rozsahu poistenia má veľká väčšina Slovákov (56 %).
Znepokojivým údajom je, že viac ako štvrtina (29 %) si nepamätá alebo si vôbec nie je istá, čo všetko ich poistenie zahŕňa. Z toho vyplývajú aj ďalšie zistenia prieskumu. O aktualizáciu poistných zmlúv sa nezaujíma takmer polovica Slovákov.
„Ľuďom všeobecne stačí vedomie, že si poistenie v minulosti uzatvorili a sú teda chránení. Hodnota bývania sa však neustále mení, či už rekonštrukciou nehnuteľnosti, alebo zabezpečením nového zariadenia, čo je dôvod na pravidelnú aktualizáciu poistných zmlúv tak, aby v prípade poistnej udalosti nedošlo k podhodnoteniu hodnoty či už nehnuteľnosti, alebo domácnosti a poistné plnenie skutočne zodpovedalo vzniknutým škodám,“ varuje Karel Žyla.
Poistenie zodpovednosti využíva iba 24 % Slovákov
V prieskume sa AXA pýtala Slovákov, či vedia o možnosti poistiť sa i pre prípady, kedy spôsobia sami, prípadne ich dieťa či domáce zviera neúmyselne škodu na majetku iným. Voči takýmto rizikám sa chráni 24 % respondentov. Naopak, takmer 39 % opýtaných o poistení spoločenskej zodpovednosti nevie a necelých 22 % ho považuje za zbytočné. Približne 16 % respondentov je pripravených hradiť škody spôsobené druhým z vlastného vrecka.
„Úlohou poistenia zodpovednosti je práve ochrániť klienta pred zbytočnými výdavkami, ktoré sa môžu vyšplhať až na tisíce eur. Kryje ujmy na živote a zdraví, škody na majetku alebo finančné škody, ktoré neúmyselne spôsobíme iným osobám, alebo pri bežnej prevádzke domácnosti. Môže ísť pritom o zdanlivo neškodné situácie, ako prevrhnutý regál s vínom v obchode, zabehnutého psa v cudzej okrasnej záhrade či vytopený byt susedov. Konečné vyčíslenie škôd je pre peňaženku poriadne odstrašujúce,“ dodáva Karel Žyla.
Komentáre
Pridať komentár