-
Viac ako polovica Slovákov, 56%, nevie v praxi zhodnotiť výhodnosť úverov podľa jednoduchého výpočtu prostredníctvom úroku a RPMN (ročnej percentuálnej miery nákladov). Poznanie nákladovosti úveru je však veľmi dôležité pri výbere každej pôžičky – či je ním hypotekárny, spotrebný úver alebo kontokorent na bežnom účte.
-
Takmer tri štvrtiny Slovákov, 74%, nevedelo rozlíšiť mieru rizika pri typoch investície, ktoré sú kľúčové pri výbere vhodného investičného produktu či pri zvolení stratégie druhého a tretieho dôchodkového piliera.
-
Rovnako viac ako polovica Slovákov, 54%, nepozná základné pravidlo investovania, ktoré hovorí, že výška výnosu závisí od výšky rizika.
Slabá úroveň finančnej gramotnosti vo vyspelých ekonomikách je spôsobená najmä absenciou komplexného ekonomického a finančného vzdelávania na základných a stredných školách. Tak, ako sa učíme od detstva základy fyziky, či chémie alebo pravidlá cestnej premávky, rovnako je potrebné od malička vštepovať základné ekonomické princípy a vzťahy deťom.
Tento fakt potvrdzujú aj demografické štatistky prieskumu, ktoré hovoria, že mladí ľudia do 24 rokov sú pod slovenským priemerom finančnej gramotnosti. Viac ako polovica z nich sama priznáva, že sa v otázkach financií neorientujú. Najohrozenejšou skupinou sú však ľudia vo vyššom veku (65+) a nižšie príjmové skupiny, ktorých príjem je menší ako 500 EUR mesačne. Naopak, najlepšie s finančnými vedomosťami sú na tom ľudia v strednom veku (35-54 rokov) a finančne najinteligentnejším krajom Slovenska je Trenčiansky kraj. V prešovskom kraji klesla úroveň finančnej gramotnosti najnižšie pod celoslovenský priemer, hoci tri štvrtiny obyvateľov tohto kraja si myslí, že sa orientujú vo financiách dobre.
Lepšie znalosti máme v pojmoch z oblasti dôchodkov a poisťovníctva. Najmenej sa orientujeme v základoch investovania.
Prieskum priniesol aj správy o finančnom správaní sa Slovákov, ktoré je zrkadlom finančného povedomia. Takmer polovica Slovákov, 43 %, neušetrí z mesačného príjmu domácnosti vôbec nič. Ďalších 42 % ušetrí menej ako 10 % z príjmu. „Tieto ukazovatele sú alarmujúce. Obyvatelia Eurozóny ušetria podľa údajov Eurostatu 14 % svojich príjmov, v susednom Rakúsku je to dokonca viac ako 16 %, vo Švajčiarsku viac ako 17 %. Zo Slovákov je 85 % pod európskym priemerom, respektíve na nule. Dôsledkom sú neexistujúce alebo nedostatočné finančné rezervy. Domácnosti nie sú pripravené finančne ustáť dočasné turbulencie a ľudia majú tendenciu hľadať riešenie v podobe predražených pôžičiek,“ konštatuje Tomáš Šipula, finančný sprostredkovateľ.
V súčasnosti dáva 44 % Slovákov na splátky pôžičiek približne tretinu príjmu. 35 % minie na splátky do jednej tretiny príjmu, 9 % viac ako tretinu. Viac ako polovica, 55 % opýtaných, sa nezadlžuje. „Naším zámerom rozhodne je, aby sa pomer výrazne preklopil v prospech nezadlžených domácností,“ dodáva T. Šipula.
Takmer polovica Slovákov, 46%, považuje za najobjektívnejším zdroj informácií o financiách pracovníkov bánk. Štvrtina sa spolieha na finančné rady rodiny a známych a 12% opýtaných verí recenziám a hodnoteniam na internete.
Nadácia PARTNERS, Agentúra FOCUS
*Prieskum agentúry FOCUS:
Reprezentatívny kvantitatívny prieskum formou dotazníkov a face to face rozhovormi realizovala agentúra FOCUS a to medzi obyvateľmi SR vo veku od 18 rokov, na vzorke 700 respondentov, sa realizoval v termíne 14.8.-20.8.2012 formou.
Komentáre
Pridať komentár