Konštatuje to pri príležitosti nového školského roka Darina Huttová, generálna tajomníčka Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP). Ako podotýka, práve chýbajúce konzistentné vzdelávanie sa podpísalo aj pod nedávne slabé výsledky testovania deviatakov PISA 2015.
„Ako neustále podotýkame, s finančným vzdelávaním treba začať oveľa skôr, než na základných školách. Príkladom tu môžu byť Spojené štáty, kde sa s výučbou hravou formou začína už v predškolskom veku. Pokračovať by následne malo aj na stredných školách. Rovnako dôležité je však aj samotné finančné povedomie a finančná gramotnosť rodičov a, samozrejme, konzistentné odborné vzdelávanie učiteľov,“ podotýka Huttová.
Tú síce podľa jej slov začínajú byť základné školy aktívnejšie v odbornom vzdelávaní a aktivitách na podporu finančnej gramotnosti na školách, no príprava je stále značne závislá od angažovanosti a odbornej prípravy samotných učiteľov.
Asociácia už niekoľko rokov aktívne komunikuje so školami rôznych stupňov a prináša osvetovú vzdelávaciu činnosť aj formou zážitkových vzdelávacích programov.
„Hlavne na základných školách vidíme v ostatnom období zvyšujúci sa záujem učiteľov o odborné vzdelávanie. To by malo pokračovať na všetkých stupňoch, aby študenti boli schopní po skončení strednej školy poznať následky svojich finančných záväzkov, fungovanie finančného trhu a vedeli finančne plánovať svoj život,“ konštatuje.
Zvyšovanie finančnej gramotnosti súvisí s ochranou finančných spotrebiteľov a je absolútne nevyhnutné pre sociálne zabezpečenie ľudí v starobe. „Ako sa nám potvrdzuje, deti majú problémy s poznaním reálnej hodnoty peňazí, hoci im už rodičia dávajú vreckové či majú bankomatovú kartu,“ upozorňuje.
Starší študenti a mladí ľudia sa síce podľa nej orientujú vo všeobecných teoretických ekonomických pojmoch, no pri vyskúšaní si praktických príkladov, s ktorými sa bežne môžu stretnúť v študentskom a pracovnom živote, sa už dostávajú do problémov.
„Nevedia porovnávať výhodnosť úveru, prípadne koľko ho človek reálne preplatí. Aj preto sme pripravení v tomto smere ešte aktívnejšie školám pomôcť a spolupracovať,“ hovorí. Len za posledných 5 rokov asociácia prostredníctvom členov vytvorila viacero zdrojov pre finančné vzdelávanie detí od najútlejšieho veku až po dospelosť. Boli vytvorené i spoločenské hry.
„Asociácia je pripravená diskutovať so zástupcami štátu o ďalšom skvalitňovaní a konzistencii vzdelávania na školách. Je však nevyhnutné napríklad vrátiť sa ku koncepcii vlády z roku 2007 o ochrane finančných spotrebiteľov zvýšením finančnej gramotnosti, pretože k splneniu tejto úlohy stále nedošlo,“ upozorňuje generálna tajomníčka AFISP.
Ako podotýka, ak chceme zvýšiť finančnú gramotnosť detí, vzorom by im mali byť už rodičia. „No práve tu často vidíme ich nezodpovedné finančné správanie. Namiesto finančného plánovania, ktoré pomáha predísť kritickým finančným situáciám v rodine, sa nezodpovedne zadlžujú často u nedôveryhodných finančných subjektov a pomoc finančných odborníkov, členov AFISP, hľadajú neskoro, až keď sú v dlhovej špirále,“ konštatuje.
Dokonca sú prípady, kedy slabá vôľa, disciplína, prípadne strach a neochota poradiť sa s odborníkom vedú k tomu, že sa z tejto dlhovej špirály nevedia dostať. Úroveň finančnej gramotnosti pritom v prvom rade súvisí s úrovňou vzdelania.
„Tu sa nám ukazuje, že práve nižšia stredná vrstva je na Slovensku naďalej veľmi „preúverovaná“ a veľké množstvo občanov balansuje na hranici schopnosti splácať úvery. Pre občanov nie je nezvyčajné čerpanie úverov na úhradu predchádzajúcich úverov. Stále chýba schopnosť tvoriť si vlastné finančné plány,“ upozorňuje.
Každý tretí Slovák dá na splátky bankových či nebankových úverov takmer tretinu z mesačného príjmu domácnosti, pričom takmer tri štvrtiny domácností nemajú dostatočnú finančnú rezervu, ktorá by mala byť vo výške šesťmesačného príjmu domácnosti.
Minimálne každý živiteľ rodiny by pritom mal mať zaistenú takzvanú finančnú trojnožku: poistenie zabezpečujúce náhradu príjmu v prípade neočakávaného, napríklad úrazu či vážnej choroby, ďalej vhodné sporenie pre financovanie či vylepšovanie bývania a napokon dôchodkové sporenie.
„Z našich poznatkov vyplýva, že tvorba životných rezerv na zabezpečenie budúceho dôchodku je na Slovensku typická až pre ľudí stredného veku, čo je neskoro,“ upozorňuje generálna tajomníčka Darina Huttová.
Komentáre
Pridať komentár