Samostatný zvýšený odvod zo zisku z regulovaných odvetví predstavuje sám osebe veľké znevýhodnenie podnikania v poisťovníctve. Na čo teda treba pripraviť, ak bude schválená nová legislatíva, navrhnutá rezortom financií. Prinášame prvú časť rozhovoru s Jozefínou Žákovou, generálnou riaditeľkou SLASPO.
K súčasnému legislatívnemu návrhu ohľadom zdvojnásobeniu osobitného odvodu ste dali pripomienky len SLASPO a Slovenská banková asociácia. Očakávali ste, že to dostatočne rozprúdilo danú diskusiu, alebo zatiaľ si reálne dosahy legislatívy málokto vie predstaviť?
Poisťovne postupujú pri pripomienkovaní návrhov právnych predpisov štandardne – síce majú možnosť dávať pripomienky aj samostatne, ale robia to prostredníctvom SLASPO, ktorého sekretariát pripomienky jednotlivých poisťovní spracúva do jedného súhrnného stanoviska.
Poisťovne sa k avizovanej legislatíve zatiaľ nechcú vyjadrovať – jednoznačne sa oslovené spoločnosti zhodli na tom, že zastupujete ich názory....
To, že sa jednotlivé poisťovne nechcú vyjadrovať, je logický krok vzhľadom na to, že ako je uvedené vyššie, SLASPO spracováva spoločné stanovisko, preto považujeme za praktické, aby toto stanovisko aj komentovalo.
Z čoho boli poisťovne najviac zaskočené – rátali s ukončením osobitného odvodu v tomto roku 2016, alebo čo im najviac prekáža?
Pokiaľ ide o meritum veci – návrh na zdvojnásobenie odvodu je v rozpore s pôvodnou dôvodovou správou ku existujúcemu zákonu, kde bol tento osobitný odvod zavedený ako jedno z dočasných stabilizačných opatrení pre odstránenie vplyvov globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Dočasnosť bola vyjadrená aj tým, že osobitný odvod mal pôvodne byť uplatňovaný len do 31. decembra 2013. Neskôr bolo toto obdobie predĺžené do 31. decembra 2016. Teraz však ministerstvo financií navrhuje úplne zrušiť dočasnosť tohto opatrenia a navyše sadzbu zdvojnásobiť.
Ako poisťovne doteraz zabezpečovali toto „dočasné“ opatrenie v rámci osobitného odvodu? Upravovali ceny produktov, menili investičné stratégie alebo čo to znamenalo pre ich aktivity doteraz – ako sa s tým dokázali vysporiadať?
Odvod zo zisku postihuje hlavne akcionárov poisťovní, ktorí boli schopní dočasnosť odvodu v súvislosti s riešením finančnej a hospodárskej krízy po istú dobu akceptovať. Avšak zavedenie osobitného odvodu v regulovaných odvetviach bez časového obmedzenia predstavuje významné zvýšenie celkového daňového a odvodového zaťaženia, ktoré je už aj v súčasnosti v porovnaní s okolitými štátmi vysoké.
Predkladateľ totiž vôbec nevyhodnotil vplyv navrhovanej novely zákona na zamestnanosť a rozvoj hospodárstva vzhľadom na fakt, že poisťovacie spoločnosti sú takmer výlučne dcérskymi spoločnosťami zahraničných firiem. Tieto pri rozhodovaní o investíciách v poisťovníctve zoberú do úvahy aj dodatočné daňové zaťaženie vo forme osobitného odvodu a vývoj tohto odvodu (zdvojnásobenie a zrušenie dočasnosti).
Sadzba osobitného odvodu je v súčasnosti 0,363 percenta na mesačne a má sa zvýšiť na 0,726 percenta. Aké scénare predpokladáte na poistnom trhu – ako zareagujú poisťovne? Čo by reálne znamenalo pre ich aktivity?
Samostatný zvýšený odvod zo zisku z regulovaných odvetví predstavuje sám osebe veľké znevýhodnenie podnikania v poisťovníctve, ale je priam vražedný v kombinácii s návrhom na odvod 8 % z predpísaného poistného z neživotných poistení (teda fakticky z tržieb). Schválenie tohto odvodu by malo zničujúci dopad na slovenské poisťovníctvo.
Poisťovací sektor čelí veľkej výzve z dôvodu pretrvávajúcich nízkych úrokových sadzieb a prísnej európskej regulácie Solventnosť II, ktoré poisťovniam neumožňujú dosahovať rovnakú úroveň zhodnotenia investícií ako v minulosti. Ďalšie riziká poisťovaciemu sektoru prinesie Brexit, ako aj situácia v talianskom bankovom sektore. Za týchto zložitých makroekonomických podmienok by sme od Ministerstva financií SR očakávali návrh na úplné zrušenie osobitného odvodu, a nie jeho zvyšovanie a už vôbec nie zavádzanie naozaj veľmi zvláštneho odvodu z tržieb.
Môže sa prejaviť zdvojnásobenie odvodu napríklad v cenách produktov pre klientov, v aktivitách maklérov a podobne? Aké ďalšie subjekty na poistnom trhu to môže ovplyvniť?
Prípadné zavedenie 8 %-ného odvodu by nutne muselo mať dopad na cenotvorbu poistných produktov nielen v oblasti retailu, ale aj v oblasti poistenia priemyselných rizík a ďalších veľkých rizík. Očakávame však, že to významne ovplyvní konkurencieschopnosť slovenských poisťovní v porovnaní s poisťovňami v iných členských štátoch EÚ. Reálne hrozí, že väčšina portfólia priemyselných rizík odíde zo slovenského poistného trhu do inej členskej krajiny EÚ v rámci „freedom of services“.
Rezort financií v rámci novely zákona o poisťovníctve tiež navrhuje rozšíriť rozšíriť 8-percentný odvod na celú škálu neživotných poistiek. Ako to funguje dnes a na aké produkty sa vzťahuje daný odvod?
Navrhovaná právna úprava sa odvoláva na osobitný odvod 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia, kde však zákon ustanovuje účel tohto odvodu – prostriedky z osobitného účtu rozdeľuje Ministerstvo vnútra SR po prerokovaní s Ministerstvom financií SR hasičským jednotkám na úhradu nákladov spojených s obstarávaním materiálno-technického vybavenia, jeho údržbou
a s prevádzkovaním.
A tiež zložkám Ministerstva vnútra SR na úhradu nákladov spojených s obstaraním technických prostriedkov potrebných na plnenie úloh súvisiacich s výkonom dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, objasňovanie príčin a nehôd v cestnej doprave,
s výstavbou a vybavením koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému a operačných stredísk tiesňového volania a s výstavbou a obstaraním technického vybavenia operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby.
Rezort financií tieto návrhy odôvodňuje napĺňaním záväzkov z programového vyhlásenia vlády. Pomôže zavedenie osobitného odvodu v praxi, ako to namieta ministerstvo?
V prípade, že prostriedky z tohto odvodu sú správne a efektívne rozdelené, tieto zložky môžu pri správnom fungovaní významným spôsobom znížiť finančné následky dopravných nehôd
a poistných udalosti. Aj keď poisťovne už po mnohé roky namietajú neústavnosť tohto odvodu (lebo je to skrytá daň, ktorej výnos ide mimo štátny rozpočet), do istej miery plní svoj účel v rámci povinnosti štátu zabezpečiť pomoc a odškodnenie obetiam dopravných nehôd. Túto povinnosť si štát plní jednak tým, že zákonom prikazuje poistiť sa, a ďalej tým, že iným zákonom si zabezpečil, aby tí, ktorí sa povinne poistili, aj prispievali 8 % na reparáciu škôd. Do istej miery to možno považovať za legitímne (to, že k tomu štát zvolil neústavný spôsob, je druhá vec).
Avšak, nie je žiadna právna legitimita a ani neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby bol odvod rozšírený aj na dobrovoľné odvetvia neživotného poistenia, ktoré nemajú žiadnu spojitosť s plnením vyššie uvedených úloh štátu. Všeobecná prevenčná úloha štátu musí byť zabezpečovaná zo štátneho rozpočtu, a teda z daní všetkých obyvateľov. Je diskriminačné, ak to štát chce zabezpečovať z daní, respektíve odvodov úzkej skupiny ľudí, ktorí si dobrovoľne a bez prispenia štátu (t. j. bez akejkoľvek daňovej úľavy) chránia svoj majetok poistením.
Koniec I. časti rozhovoru
Komentáre
Pridať komentár