Prekvapilo vás, ako rýchlo vláda schválila 8 % odvod na neživotné poistenie? Aké sú vaše prvé reakcie na tento stav?
SLASPO počas celej doby legislatívneho procesu upozorňovala na dôsledky zavedenia odvodu, najmä na jeho netransparentnosť, vplyv na solventnosť poisťovní a cenotvorbu, ako i na množstvo iných následkov zvýšenia takéhoto finančného zaťaženia poisťovní a aj klientov. Pôvodný návrh zákona navyše rátal s účelovým rozdelením prostriedkov z odvodu mimo rozpočtu SR, na účty jednotlivých ministerstiev, čo sme považovali za absolútne neprijateľné.
Taktiež sme namietali neprípustnosť retroaktivity odvodu a technickú náročnosť, až nerealizovateľnosť administrácie odvodu pre poisťovne. Na rokovaní vlády bol návrh prijatý už v zjednodušenom, pozmenenom stave. Podľa schváleného návrhu sa odvod už stáva príjmom štátneho rozpočtu bez definovania účelu. Ten síce minister financií verejne deklaruje, no kontrola využitia takto získaných prostriedkov je nevykonateľná.
Poisťovne majú zrejme takouto formou zaplatiť „výpadok" príjmov do štátneho rozpočtu. Máte už prvé reakcie od nich? Čo to bude znamenať pre poistný trh?
Týmto odvodom ministerstvo financií definitívne silne ohrozí slovenský poistný trh. Treba si totiž uvedomiť, že poistný sektor bude po novom platiť z jednej a tej istej činnosti tri druhy daní – riadnu daň z príjmu, zvýšený odvod zo zisku z regulovaných odvetví a navyše ešte 8 % odvod z poistného, t.j. priamo z tržieb.
Tento tlak MF SR na poistný sektor je šokujúci, pretože práve toto ministerstvo je zodpovedné nielen za štátny rozpočet, ale je aj regulátorom pre poisťovníctvo. To prakticky znamená, že stanovuje pravidlá pre výkon poisťovacej činnosti zákonom o poisťovníctve, ktorý musí kopírovať európsku legislatívu.
Teda ako autor týchto pravidiel by mal vedieť, že poisťovne musia v záujme občanov SR hospodáriť tak, aby si udržali solventnosť za každých okolností a nevystavili tak poistených občanov problémom so schopnosťou vyplácať poistné plnenia. Nový odvod ohrozí ich hospodárenie, pretože postihuje retroaktívne aj existujúce zmluvy.
V kombinácii so schváleným zdvojnásobením osobitného odvodu zo zisku regulovaných odvetví to priamo ohrozuje finančné zdravie poisťovní, na čo ministerstvo financií upozorňovala aj Národná banka Slovenska. V režime Solvency II, ktorý platí od januára 2016 a aplikácia ktorého poisťovne v predchádzajúcich rokoch stála množstvo úsilia a peňazí, nový odvod vnímame ako hrubý a nesystematický zásah do ekonomiky poisťovní.
Čerešničkou na torte je, že zavedením odvodu 8 % z tržieb sa nedosiahne v oblasti príjmov štátneho rozpočtu žiadny dodatočný príjem – odvod z tržieb totiž spotrebuje celý odhadovaný zisk sektora, takže do štátneho rozpočtu príde ešte menej peňazí, ako by prišlo bez tohto odvodu. Prekvapuje nás, že ministerstvo túto základnú logiku neberie do úvahy a počíta v rozpočte s navýšením príjmu. Vzbudzuje to dojem, akoby postačilo vykázať príjmy iba na papieri a nie v realite.
Poisťovne tento odvod nemajú podľa vás zakalkulovaný v poistnom od budúceho roka. Budú teda musieť siahnuť do vlastných rezerv, alebo aké možnosti vysporiadania sa s týmto odvodom prichádzajú do úvahy?
Na takýto nečakaný návrh sa poisťovne nemali ako pripraviť. Existujúce zmluvy – a v neživotnom poistení ide väčšinou o dlhodobé kontrakty – budú novým odvodom zaťažené rovnako, ako zmluvy nové. Pri existujúcich poistkách poisťovne budú mať pravdepodobne snahu sa s klientom dohodnúť na novej cene, a iba pri nových zmluvách budú mať šancu odvod zakalkulovať do ceny poistného.
Spomínate, že daný stav povedie k oslabovaniu poisťovní na Slovensku. Dotkne sa to najmä veľkých poisťovní, alebo aj tých menších špecializovaných v rovnakom pomere? Koho to ovplyvní najviac?
V ostatných rokoch na poistnom trhu silnie trend zmeny poisťovní na pobočky zahraničných poisťovní, a to najmä u poisťovní s menším trhovým podielom. Po tomto návrhu očakávame, že zosilnie, pretože aj akcionári/matky slovenských veľkých poisťovní nemusia mať dlhodobo vôľu a trpezlivosť sanovať štátny rozpočet Slovenska cez nový odvod. Zavedenie odvodu sa tak môže minúť prvotnému zámeru – naliať do štátneho rozpočtu maximum prostriedkov z poisťovní. Ak poisťovne budú po zmene na pobočky platiť dane v inom štáte, pôvodný zámer ministerstva financií bude otázny.
Existuje ešte nejaká možnosť, ako danú situáciu, teda rozhodnutie vlády zvrátiť, alebo teraz musia poisťovne na to reagovať len vo vlastných radoch a vlastnými silami?
Návrh prechádza štandardným legislatívnym procesom, po schválení vládou SR na rokovaní 21. septembra 2016 bude predložený do NR SR, kde môže byť zmenený iba poslaneckým návrhom.
Z tohto pohľadu, čo to bude znamenať pre klientov poisťovní do ďalších mesiacov roku 2017?
Minister financií sa viackrát v médiách nechal počuť, že ceny na súčasnej úrovni udrží vysoká konkurencia medzi poisťovňami, pretože podobný odvod existoval už roky v povinnom zmluvnom poistení a ceny sa napriek jeho existencii nezvýšili.
Je však nutné upozorniť na slovo „povinné“ poistenie. Poistenia, ktoré majú byť novým odvodom zaťažené, sú na rozdiel od PZP dobrovoľné, a preto ako jeden z dôsledkov očakávame aj znížený záujem o poistenia, ktoré a zasa prejaví na zložení poistného kmeňa – môže dôjsť k situácii, že poistiť sa budú chcieť kvôli zvýšeným cenám iba tí, u ktorých je vysoké riziko (antiselekcia). V poistnom kmeni ako celku sa to vo výsledku zasa prejaví na zvýšených cenách poistného. Odvodom tak štát trestá zodpovedných, ktorí sa dobrovoľne poistia.
Na čo sa môžeme pripraviť? Ovplyvní to aj ceny poistného, ktoré majú už mnohé poisťovne nastavené?
Ak poisťovne budú musieť siahnuť do vlastných zdrojov, vidíme riziko drastického znižovania nákladov, ktoré sa môže prejaviť na jednej strane v možnom znižovaní zamestnanosti, ale smerom ku klientovi napr. aj v obmedzení služieb, ktoré sú dnes už bežne a často zdarma klientom poskytované k poisteniam ako rôzne asistenčné služby havarijného poistenia alebo poistenia domácností. Alebo napr. prostriedky, ktoré mohli byť investované napr. na rozvoj komfortných digitálnych inovácií, sa budú musieť obmedziť.
Stratégiu budú musieť poisťovne voliť podľa zhodnotenia súčasnej a odhadu budúcej situácie na poistnom trhu. Ak kvôli optimalizácii nákladov rozhodnú pre zmenu právnej formy na pobočku, znova to zasiahne komfort klienta. Nie tak ani pri uzatváraní poistenia, ale pri vybavovaní, teda likvidácii poistnej udalosti, keď sa klient bude ťažšie domáhať náhrady svojej škody napr. kvôli možným obmedzeným personálnym kapacitám pobočiek poisťovní tu na Slovensku.
Pri likvidácii škody v poisťovni, ktorá môže podnikať na Slovensku na základe tzv. európskeho pasu, teda voľného poskytovania služieb, to môže byť ešte zložitejšie, keďže takéto poisťovne podliehajú dohľadu v krajine, kde im bola vydaná licencia. Takže, aj všetky sťažnosti bude musieť klient smerovať do inej krajiny, čo určite jeho komfort nezvýši, práve naopak.
Komentáre
Pridať komentár