Vôbec po prvý raz vo svojej histórii tak ECON formálne odmietol vykonávací predpis pri regulácii finančných služieb. Ide o zásadný krok, ktorý vyvoláva veľký otáznik nad dátumom účinnosti PRIIPs a nad jeho konečnou podobou.
Kľúčový dokument Európskeho parlamentu
Legislatívny proces, začatý v júli 2013 zverejnením návrhu nariadenia o poskytovaní kľúčových informácií, týkajúci sa investičných produktov (pracovne nazývaného PRIIPs), vyvrcholil v novembri 2014. Prijalo sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 o poskytovaní kľúčových informácií týkajúcich sa štruktúrovaných retailových investičných produktov a poistných produktov s investičnou zložkou (nariadenie PRIIPs).
Z výsledkov konzultácií pri príprave návrhu nariadenia vyplynulo, že spotrebiteľom sa na jednotnom trhu EÚ ponúka široká škála produktov s investičnou zložkou, ako sú investičné fondy, štruktúrované produkty, štruktúrované vklady alebo životné poistenie s investičným prvkom. Informácie o týchto produktoch však nie sú vzájomne previazané, čo retailovým investorom sťažuje pochopenie vlastností produktov a ich porovnanie.
Únijný zákonodarca sa rozhodol preto prijať nariadenie na odstránenie odlišných prístupov členských štátov k poskytovaniu informácií o produktoch s investičnou zložkou. Nariadenie malo byť použiteľné od 31.12.2016 v celom Európskom hospodárskom priestore.
Príliš všeobecné nariadenie PRIIPs
Na rozdiel od európskych smerníc (v poisťovníctve nedávno napríklad Smernice Solvency II alebo Smernice IDD), ktoré je nutné transponovať aj do našej legislatívy, má PRIIPs formu nariadenia a má teda vo všetkých krajinách priamu účinnosť bez nutnosti prijímať zákon v našom parlamente. PRIIPs zavádza celý rad noviniek, zameraných na zjednotenie informačných povinností pri retailových investičných produktoch, vrátane životného poistenia, najmä povinnosť pripraviť ku každému produktu dokument oznámenie kľúčových informácií (KID).
Samotné nariadenie PRIIPs je však dosť všeobecné a konkrétny obsah mu dáva až vykonávací predpis, tzv. regulačná technická norma (anglicky RTS, regulatory technical standard). Jej text navrhli európske orgány dohľadu nad finančným trhom 31. marca 2016 a Európska komisia ich vydala 30. júna 2016.
Text normy predtým prešiel širokou diskusiou na trhu a proti jeho podobe, aj proti neskorému vydaniu vzhľadom na dátum účinnosti PRIIPs, už niekoľko mesiacov protestovali európske asociácie bánk, poisťovní, správcovia aktív a štruktúrovaných produktov. Európska komisia však tieto protesty, aj volanie po odklade účinnosti PRIIPs odmietla, a normu koncom júna vydala. Rada a Európsky parlament majú možnosť návrh normy odmietnuť, čo sa však doteraz u žiadnej normy v oblasti finančných služieb nestalo.
Ku každému produktu dokument KID
Navrhovaná norma obsahovala povinnú šablónu KID dokumentu, ktorý mala každá poisťovňa alebo iný tvorca investičného produktu pripraviť pre klienta a zoznámiť ho s ňou pred uzavretím zmluvy. Šablóna mala predovšetkým obsahovať:
- súhrnný ukazovateľ rizík (anglicky summary risk indicator, SRI), ktorý mal pre každý PRIIPs produkt stanoviť na škále 1 až 7 mieru rizika, reflektujúcu trhové a kreditné riziko, pre každé z týchto rizík bola pritom predpísaná pomerne zložitá metodika (u trhového rizika založená na tzv. anualizovanej volatilite zodpovedajúcej VaR na 97,5 % spoľahlivosti, u trhového rizika založená na upravenom ratingu);
- prezentáciu scenárov výkonnosti investícií, pričom povinne mali byť ukázané aspoň 3 scenáre zodpovedajúce 10., 50. a 90. percentilu modelu budúcej výkonnosti;
- ukazovatele nákladovosti, najmä štandardizovaný ukazovateľ založený na metodike zníženie výnosu (reduction in yield, RiY) a pre poistné produkty zahŕňajúce aj nákladovú zložku biometrického poistného.
Nejasnosti pri poistných produktoch
Norma nechávala pomerne dosť nejasností práve pre poistné produkty. Bolo až príliš zjavné, že jej autori nie sú experti na poistenie. Kým pripomienky Insurance Europe sa sústredili okrem krátkeho času na implementáciu, najmä na nevhodnosť porovnania nákladovosti poistných a nepojistných produktov, ak je v tom povinne zahrnuté aj biometrické poistné, zástupcovia fondov a správcov aktív označovali za zavádzajúcu predovšetkým metodiku určenia budúcej výkonnosti investícií. Práve na toto tvrdenie nakoniec zrejme poslanci výboru ECON počuli najviac.
Hlasovanie ECON síce samo o sebe ešte neznamená zamietnutie normy, ktorú môže zamietnuť až Európsky parlament na svojom plenárnom zasadnutí, a to najneskôr do konca septembra, však jednomyseľnosť hlasovania výboru nenecháva veľa pochýb o výsledku hlasovania pléna. Zamietnutie normy tiež samo o sebe formálne neznamená posun účinnosti nariadenia PRIIPs. Praktická aplikácia PRIIPs bez vykonávacej normy by však bola cestou do tmy.
Výzva k posunu účinnosti nariadenia
Členovia výboru ECON preto vyzvali k posunu účinnosti PRIIPs a jeho zladenie s účinnosťou MiFID II (a IDD), teda na začiatok roka 2018. Zástupcovia Európskej komisie a EIOPA prítomní na zasadnutí však vystúpili proti tomuto návrhu a uviedli, že Komisia sa pokúsi upraviť normu k spokojnosti poslancov čo najrýchlejšie tak, aby PRIIPs mohol stále vojsť do účinnosti koncom tohto roka, prípadne v najhoršom prípade by sa mohol stať účinným aj bez schváleného vykonávacieho predpisu. Očakáva sa, že Komisia sa teraz ocitne pod veľkým tlakom, napriek tomu k odkladu pristúpi.
Poisťovne, fondy, správcovia aktív a ďalší poskytovatelia investičných produktov po celej Európe sa dostali teraz do veľmi ťažkej situácie. Zatiaľ nie je posunutá účinnosť nariadenia a súčasne je prakticky jasné, že kľúčový vykonávací predpis sa zmení. Včerajšie hlasovanie výboru ECON v každom prípade znamená ďalší oriešok pre poistný trh, ako sa zachovať pri zohľadnení rizík aj nákladov na implementáciu ďalšie zásadné nové regulácie.
Zdroj: Karel Veselý
riaditeľ poradenských služieb pre poisťovníctvo, Deloitte Advisory, oPoistení.sk
Komentáre
Pridať komentár