IE uvádza, že do konštrukcie S II je zabudovaných mnoho vrstiev konzervativizmu a tendencie ponímať poisťovateľov ako obchodníkov a nie ako dlhodobých investorov môžu poškodiť spotrebiteľov, dlhodobé investície a národné hospodárstvo. Preto tvorcovia politík (EÚ) musia podľa IE pristúpiť k takým opatreniam, aby regulačný rámec viac odrážal realitu.
Napríklad scenár, ktorý je známy ako bázický prípad a ktorý sa po poisťovateľoch požaduje pri kalkulácii aktív a pasív, predpokladá, že úrokové sadzby zostanú nízke najbližších dvadsať rokov. Avšak takýto scenár možno považovať za nepravdepodobný.
Možno uviesť aj iné príklady konzervativizmu v Solvency II:
- po poisťovateľoch sa tiež požaduje, aby ignorovali aktuálne výnosy, ktoré očakávajú z aktív kryjúcich záväzky a predpokladá sa, že investujú všetky svoje aktíva do takmer bezrizikových investícií, ktoré neprinášajú prakticky žiadny zisk. Hoci výnosy sú teraz skutočne nízke v porovnaní s minulosťou, je stále ešte možné docieliť zisku z akcií, nehnuteľností, dlhopisov, zaistených dlhopisov atď.,
- ďalej pri kalkulácii záväzkov musia poisťovatelia zahrnúť fiktívne prvky (riziková prirážka a trhová hodnota opcií), ktoré nie sú v skutočnosti potrebné pre výplatu poistných plnení. Pri konštruovaní Solvency II sa očakávalo, že nepôjde o veľké čiastky. V praxi môžu byť však veľmi vysoké a môžu byť jedným zo zdrojov umelej volatility.
K implementácii a doterajšiemu fungovanie režimu Solvency II sa vyjadril Olav Jones, zástupca generálnej riaditeľky IE. Výsledky nedávnych záťažových testov vykonaných EIOPA podľa jeho názoru preukázali, že európski poisťovatelia odviedli pri implementácii Solvency II dobrú prácu, hoci čelili významným výzvam. EIOPA napríklad oznámila, že 100 % testovaných spoločností vyhovelo minimálne kapitálovým požiadavká, (Minimum Capital Requirement - MCR) a 99,98 % malo oveľa vyššiu kapitálovú požiadavku solventnosti (Solvency Capital Requirement - SCR), než je predpísané.
Avšak to, že poisťovatelia majú dostatok kapitálu, aby sa vyrovnali s konzervatívnym prístupom, neznamená, že to nie je nehospodárne a že to nebude mať dôsledky. Preto je podľa Jonesa nutné budovať dôležité vylepšenia, aby sa zabezpečilo, že regulačný rámec bude fungovať, ako bolo zamýšľané, a tým sa ospravedlnili vysoké náklady i úsilie vložené do prípravy, implementácie Solvency II. Treba sa tiež vyhnúť všetkému, čo by demotivovalo poisťovateľov pri realizácii toľko pre európsku ekonomiku potrebných dlhodobých investícií.
Problémy, ktoré si vyžadujú pozornosť, zahŕňajú:
- nutnosť mať také kapitálové požiadavky, ktoré odrážajú skutočné riziká, ktorým poisťovatelia čelia. V súčasnej dobe, ak poisťovatelia realizujú dlhodobé investície, Solvency II s nimi zaobchádza, ako by boli krátkodobými obchodníkmi, a zakladá meranie rizika na krátkodobých rizikách. Hoci bola určitá činnosť k vyriešeniu tohto problému vykonaná, zbytočné prekážky v oblasti investovania a náklady zostávajú, čo má vplyv na všetky formy dlhodobých investícií, vrátane akcií, korporátnych dlhopisov a nehnuteľností. V prípade, že to nebude úplne vyriešené, mohlo by to mať celú škálu negatívnych efektov, vrátane zníženia dlhodobého investovania poisťovateľov, nižších ziskov a menšej ochrany poistencov a poisťovateľov, čo môže viesť k viac procyklickému chovaniu,
- zjednodušenie a praktickú aplikáciu ustanovení Solvency II o proporcionalite, ktorá by pomohla väčšej funkčnosti Solvency II v praxi a vyhla sa zbytočným nákladom pre všetkých poisťovateľov, vrátane malých a stredných poisťovateľov, pre ktorých je to obzvlášť dôležité;
- potrebu mať vhodnejšie kalibrácie a metódy, ktoré by lepšie reflektovali skutočné riziká a záväzky v niekoľkých špecifických oblastiach, vrátane rizika dlhovekosti, katastrofického rizika a menového rizika.
Olav Jones ďalej spomenul, že európske poisťovníctvo silne podporovalo Solvency II a jej posun smerom k rizikovo orientovanému prístupu. K tomu, aby to však fungovalo, je životne dôležité, aby riziká boli merané správnym spôsobom a nie nadmerne konzervatívne. Práve prebiehajúce činnosti, ktoré sa týkajú budovania únie kapitálových trhov, revízie súčasného kapitálovej požiadavky solventnosti a širšej revízie Solvency II, ktorá má byť dokončená do roku 2020, poskytujú ideálnu príležitosť realizovať vyššie uvedené dôležité zmeny a zabezpečiť, že Solvency II bude funkčná a vyhne sa akémukoľvek poškodeniu spotrebiteľov, národného hospodárstva a poisťovníctva.
Solvency II zaviedla po 15 rokoch príprav podstatné zmeny toho, ako sú poisťovatelia regulovaní a stanovila vysoké požiadavky na solventnostný kapitál, riadenie interného rizika a reporting. Tieto požiadavky zaisťujú extrémne vysoké úrovne ochrany klientov a harmonizácie pravidiel naprieč Európou. V priebehu prípravy Solvency II sa narazilo na problémy s vymýšľaním spôsobu, ako správne merať investičné riziká, ktorým čelia poisťovatelia, ktorí poskytujú klientom garancie.
To viedlo k oneskoreniu, ale aj k zásadným vylepšeniam regulačného rámca vo forme zmien, týkajúcich sa tzv. dlhodobých záruk (long-term guarantees - LTG), ktoré lepšie odrážajú reálne hospodárstvo a dlhodobé riziká. Podľa názoru IE sú opatrenia týkajúce sa dlhodobých záruk podstatnou súčasťou Solvency II. Bez nich by to jednoducho nefungovalo. Ďalšie vylepšenia sú ale potrebné, aby sa zabezpečilo, že budú účinné.
Komentáre
Pridať komentár