Hoci v EÚ je tento typ daní v poisťovníctve uplatňovaný približne v 3/4 členských štátov, považujem za nesystémové a zaťažujúce zdaňovať iba jedno z odvetví hospodárstva na úkor iných. Trend zavádzania týchto daní je v posledných rokoch viditeľný predovšetkým v strednej a východnej Európe.
V Česku je prvým náznakom takejto sektorovej dane alebo poplatku tzv. príspevok hasičom, ktorý pred pár rokmi spôsobil skokové zdraženie povinného ručenia. Predstavu, že by tieto dodatočné dane a poplatky pohltili trh a išli teda na vrub marže poisťovní, nemôže predsa myslieť vážne ani ekonomický laik.
Naši východní susedia sa k tomuto trendu pridali s účinnosťou od 1. 1. 2017, kedy sa v slovenskom zákone o poisťovníctve (39/2015) objavil nový § 68a. Ním bol zavedený „odvod časti poistného z odvetví neživotného poistenia", a to vo výške 8 % z prijatého poistného. Odvádzať sa má na osobitný účet slovenského Finančného úradu pre vybrané daňové subjekty, a to z prijatého poistného zo všetkých odvetví neživotného poistenia (bez výnimky).
Tento odvod sa vzťahuje aj na poisťovne dojednávajúce poistenie na Slovensku v rámci slobody poskytovania služieb, a to na to nimi inkasované poistné v zmysle slovenského zákona o poisťovníctve. Teda aj na Kooperativu a ČPP (Českú podnikateľskú poisťovňu).
Už pred 1. 1. 2017 sa na Slovensku odvádzal tzv. „odvod časti poistného" 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (povinné zmluvné poistenie) podľa § 68 slovenských zákona o poisťovníctve, a to na osobitný účet slovenského ministerstva vnútra. Toto nemalo a nemá vplyv na Kooperativu, ani ČPP, pretože povinné ručenie na Slovensku neuzatvárajú.
Zákon sa však veľmi vágne, ak vôbec, zaoberal sa konkrétnymi povinnosťami a postupmi, ako, z čoho presne a čo zraziť a odviesť. Až ku koncu septembra zverejnilo finančné riaditeľstvo SR informáciu k odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia.
Ide o metodický materiál, ako pri odvode prakticky postupovať formou FAQ, a okrem iného sa v ňom uvádza, že odvod nie je daňou, hoci sa pri jeho výbere bude postupovať obdobne ako pri výbere dane. Niektoré ďalšie nejasnosti, napríklad zaokrúhľovanie a spôsob prepočtu meny poistného inak než v EUR či do EUR, však neboli riešené ani tu a museli byť vyjasnené až priamym kontaktom dotknutých subjektov so slovenským správcom dane.
Hoci jeden typ odvodov z poistného ešte nie je zďaleka vyriešený, rozhodla sa slovenská vláda zdaniť sektor poisťovníctva akosi globálne a do pripomienkového konania poslala návrh zákona o dani z poistenia. Cieľom návrhu zákona má byť nahradenie súčasne platného 8 % odvodu z prijatého poistného z neživotného poistenia daňou z poistných odvetví, ktorá predstavuje štandard používaný v EÚ. Celá problematika teda bude pravdepodobne mať ďalší vývoj.
Je potrebné si uvedomiť, že dohodnutím poistenia s umiestnením rizika na Slovensku sa naplno vstupuje do slovenského legislatívneho prostredia – a to nielen v oblasti odvodu. Rovnako tak bude nutné, v prípade potreby, reagovať na prípadné ďalšie úpravy či zavedenie poistnej dane.
Slovensko sa rozhodlo uvedený odvod zaviesť. Nezostáva, než túto novú povinnosť rešpektovať. Znamená to ale potrebu úpravy spôsobu určovania výšky poistného, textu poistných zmlúv, úpravu poistno-technického SW, postupov zadávania do poistno-technického SW. Znamená to zvýšenú finančnú záťaž na úpravy systému a na administratívu. Neviem, do akej miery sa naplní predpoklad slovenskej Finančnej správy o tom, že sa odvod nepremietne do vyššieho poistného pre klientov, keďže sa údajne predpokladá, že odvod poisťovne pokryjú zo svojej marže. Podľa nášho názoru sa minimálne časť odvodu do ceny poistenia pre klientov premietne.
Komentáre
Pridať komentár