V prvom rade by mal zamestnanec upozorniť zamestnávateľa (vedúceho zamestnanca, príp. štatutárny orgán zamestnávateľa) na porušenie svojich práv a požiadať ho o zabezpečenie nápravy. Niekedy môže stačiť ústne upozornenie, inokedy ani písomná výzva neprinesie želaný efekt (v tom druhom prípade môže písomný podnet zamestnanca poslúžiť ako dôkaz v prípade budúceho sporu).
Hoci podľa Zákonníka práce nikto nesmie byť v pracovnoprávnych vzťahoch prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, realita je žiaľ niekedy iná, a takýto zamestnanec sa stane pre zamestnávateľa „nepohodlným”.
Pokiaľ sa problém nevyrieši „interne“ a zamestnávateľ pokračuje v porušovaní práv zamestnanca, tento sa môže obrátiť na inšpektorát práce alebo na súd.
Inšpektoráty práce
Inšpektoráty práce (IP) vykonávajú dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov (predovšetkým Zákonníka práce), predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a pod. Na základe podnetu zamestnanca (v ktorom je potrebné popísať, akým spôsobom mal zamestnávateľ porušiť svoje povinnosti) môže zahájiť IP u zamestnávateľa výkon inšpekcie práce.
V rámci inšpekcie sú inšpektori oprávnení vstupovať do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce, požadovať od zamestnávateľa informácie a vysvetlenia, predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce, a pod. Zamestnávateľ je povinný umožniť výkon inšpekcie a poskytnúť zákonom predpísanú súčinnosť. Pri zistení porušenia pracovnoprávnych predpisov je IP oprávnený nariadiť zamestnávateľovi odstrániť zistené nedostatky, uložiť mu pokutu a pod.
Okrem toho je povinný oznámiť orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti zistené pri výkone inšpekcie práce, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin (napr. trestný čin nevyplatenia mzdy). Je ale dôležité poznamenať, že IP práce nerozhodujú spory medzi zamestnávateľom a zamestnancom. IP možno považovať za formu verejného dozoru nad dodržiavaním povinností zamestnávateľa, ale nie za „rozhodcu“, ktorým je iba súd. Takže pokiaľ medzi tvrdením zamestnanca a zamestnávateľa (resp. podkladmi predloženými zamestnávateľom) je rozpor, IP odkáže zamestnanca s jeho nárokom na súdne konanie.
IP môžu byť nápomocné aj pri zabezpečení určitých pracovnoprávnych dokumentov a podkladov, ktoré zamestnávateľ nevydal zamestnancovi (napr. výplatné pásky), v zásade však nevykonávajú ekonomický alebo účtovný audit smerujúci k vyčísleniu výšky oprávnených nárokov zamestnanca. Okrem toho IP poskytujú aj bezplatné poradenstvo v rozsahu základných odborných informácií a rád v oblasti pracovnoprávnych predpisov.
Súdy
Na rozhodovanie sporov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi sú príslušné súdy. Tieto môžu autoritatívne zaviazať zamestnávateľa k splneniu povinnosti príp. rozhodnúť napr. o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Je dôležité poznamenať, že predchádzajúce podanie podnetu na inšpektoráte práce nie je podmienkou uplatnenia nároku súdnou cestou (riešenie sporu prostredníctvom inšpektorátu práce však môže byť rýchlejšie).
V súdnom konaní platí dôkazná povinnosť, procesné strany sú povinné preukázať svoje tvrdenia, a súd rozhodne na základe vykonaného dokazovania. Častokrát sa v praxi stáva, že zamestnanci počas trvania pracovného pomeru tolerujú zamestnávateľom napr. to, že nedostávajú písomné vyhotovenia pracovných zmlúv či dodatkov k nim, výplatné pásky a iné obdobné potvrdenia, ktoré sa nepodarí získať ani inšpektorátom práce či v mimosúdnom konaní – toto môže mať za následok oslabenie postavenia zamestnanca v prípadnom spore so zamestnávateľom, nakoľko nevedia preukázať všetky svoje nároky.
Čo sa týka lehoty na podanie žaloby na súde, práva na peňažné plnenie (mzdové nároky, cestovné náhrady) je potrebné uplatniť na súde v trojročnej premlčacej dobe; pre náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia však platia osobitné premlčacie doby (dvojročná subjektívna doba).
Pri určitých sporoch je lehota na podanie žaloby podstatne kratšia a jej nedodržanie má za následok zamietnutie žaloby, t.j. neúspech v spore. Ide napr. o žaloby na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (do 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť), či žaloby v prípade nesúhlasu zamestnanca s obsahom potvrdenia o zamestnaní alebo pracovného posudku (do 3 mesiacov odo dňa, keď sa zamestnanec dozvedel o ich obsahu).
Bojovať za svoje práva môžete aj prostredníctvom poistenia právnej ochrany, ktoré poskytuje pomoc pri presadzovaní vašich práv mimosúdnou alebo súdnou cestou a uhrádza náklady s tým spojené. Poistená osoba sa teda môže vydať na cestu za spravodlivosťou bez obáv z toho, čo ju táto cesta bude stáť.
D.A.S. Rechtsschutz AG, Slovensko
Komentáre
Pridať komentár