Ktorí sporitelia môžu byť pre DSS a výplatu budúcich penzií najviac „problémoví“?
Odpoveď je jednoduchá. Žiadni. Všetky riziká sú prenesené na sporiteľov, takže DSS žiadne riziká nenesie. Koľko ste si nasporili, toľko budete na dôchodku mať. Ako dlho ste sporili, o takú dobu sa vám znížia nároky na dôchodok z I. piliera. Pre poisťovne sú problémoví tí, ktorí sa dožijú veľa rokov, respektíve, ak sa väčšia časť poistených dožije dlhšie ako modelovali poisťovne pri doživotných dôchodkoch. Toto riziko dlhovekosti si však celkom dobre ošetria a zakalkulujú do ceny anuity.
Kto naopak z druhého piliera môže získať?
Ten, kto sporí pravidelne a počas sporiaceho obdobia akceptuje vyššiu mieru rizika spojenú s indexovými negarantovanými dôchodkovými fondmi. Získa ten, kto si uvedomí, že pri obmedzeniach vyplývajúcich z regulácie je vhodnou stratégiou sporiť čo najdlhšie a do dôchodku odísť vtedy, keď je hodnota mojich úspor dostatočná na dôstojný dôchodok. A keďže do II. piliera môžete prispievať koľko chcete, potom je to len a len otázka pevnej vôle. II. pilier je ďaleko najlacnejšou formou sporenia. Žiaden iný finančný produkt určený na sporenie v podmienkach Slovenska nie je taký lacný. Jedinou nevýhodou II. piliera je politická nestabilita. Ak sa ošetrí toto negatívum, je to veľmi dobrý produkt. Ale veľa bude záležať aj od nastavenia výplatnej fázy. Až potom budeme môcť hodnotiť II. pilier ako celok.
Ak si niekto platil odvody z minimálnej mzdy (337,70 eura v roku 2013) do II. piliera, mesačne tam odviedol 13,50 eura, teda ročne 135 eur. Na výplatu súkromnej penzie je treba sporiť aspoň 10 rokov. Ako budú DSS či priamo životné poisťovne riešiť takýchto klientov?
Podľa návrhu novely zákona o SDS sa ruší povinná doba sporenia. Takže krátkosť doby sporenia by som nevnímal ako problém pre vyplácanie dôchodku. Problém je, že sporitelia nechcú pochopiť, že II. pilier nie je o dôchodkovom veku, ale o nasporenej sume. Do dôchodku idem vtedy, keď mi úspory postačia na krytie mojich spotrebných výdavkov. Ak si sporitelia sporili málo a krátko, budú mať málo nasporené. A za málo peňazí je vždy málo muziky. Stratégia je potom nežiadať o dôchodok z II. piliera.
Nie sú potom pre poisťovne sporitelia s malými úsporami príliš „stratoví“?
Ak budú mať sporitelia nasporenú malú sumu, za ktorú im životné poisťovne nepredložia ponuku na doživotný dôchodok, mala by sa im táto suma vyplácať mesačne do výšky minimálneho dôchodku, respektíve životného minima tak, aby dôchodca nespadol do sociálnej siete. Po vyčerpaní svojich úspor by mal mať nárok na sociálne dávky, pretože nemá nič nasporené. Tento systém by vylučoval špekulovanie s vlastnými úsporami na úkor daňových poplatníkov a zároveň by zabezpečil, že po vyčerpaní úspor by mal dôchodca nárok na sociálne dávky a určitú dávku solidarity.
Koniec II. časti rozhovoru
Komentáre
Pridať komentár