Ako pre portál oPoistení.sk prezradila Mária Nemcová z advokátskej kancelárie BAK & PARTNERS, prax poukazuje na mnohé úskalia domáhania sa ochrany obchodného tajomstva v praxi. Na seminári o Efektívnej ochrane citlivých informácií v rámci SIBAF workshopov & seminárov 2016 v Jasnej, sa mohli sprostredkovatelia poistenia dozvedieť, že obchodné tajomstvo nechráni citlivé informácie automaticky. Mnohé kroky pre takúto ochranu musí urobiť aktívne firma sama v rámci preventívnych opatrení a myslieť na ne v dostatočnom predstihu.
Čo bolo cieľom vášho seminára na tohtoročnom ročníku SIBAF workshopy & semináre 2016?
Cieľom našej prezentácie bolo poukázať na to, že ochrana citlivých informácií je pre každého podnikateľa dôležitá, bez ohľadu na predmet podnikania. Citlivé informácie sú tak rozmanitým pojmom, že ich nemožno presne vyšpecifikovať a zároveň pre každého podnikateľa predstavujú po obsahovej stránke niečo iné.
Neexistuje jedno univerzálne riešenie, akým spôsobom je potrebné dané informácie čo najefektívnejšie chrániť. Preto je potrebné, aby si každý podnikateľ zvolil preňho ten najefektívnejší spôsob a formu ochrany jeho citlivých informácií. Práve za účelom výberu čo najefektívnejšieho spôsobu ochrany citlivých informácií by si mal každý podnikateľ v úvode položiť základné východiskové otázky, a síce aké informácie chce chrániť, pred kým ich chce chrániť a v akom štádiu zmluvného vzťahu ich chce chrániť.
V rámci našej prezentácie sme odprezentovali najčastejšie formy, respektíve spôsoby ochrany citlivých informácií, a to najskôr vo všeobecnej teoreticko - legislatívnej rovine a následne sme sa snažili aj na konkrétnych príkladoch poukázať na konkrétne problémy v praxi týkajúce sa toho ktorého spôsobu ochrany citlivých informácií.
S čím majú častokrát podnikatelia problémy, pokiaľ ide práve o ochranu citlivých firemných informácií?
Prvý častý problém sa vyskytuje v súvislosti s obchodným tajomstvom. Obchodné tajomstvo robí podnikateľa mnohokrát výnimočným v jeho biznise. Informácie utajované pred verejnosťou a hlavne konkurentmi, sú jedným zo základných predpokladov jeho úspechu.
Firma však nie je ohrozovaná len zvonka, ale čoraz častejšie zvnútra spoločnosti, a to zneužitím citlivých informácií zamestnancami, čo spôsobuje vysoké škody pre podnikateľa. Väčšina podnikateľov sa mylne domnieva, že pre ochranu citlivých informácií o spoločnosti je postačujúce tieto označiť ako obchodné tajomstvo spoločnosti a automaticky tieto požívajú ochranu priamo zo zákona. Žiaľ to takto nefunguje.
Na to, aby určité citlivé informácie požívali ochranu obchodného tajomstva a skutočne tvorili obchodné tajomstvo podnikateľa musia byť splnené všetky povinne zákonom stanovené pojmové znaky obchodného tajomstva. V prípade, ak nie je splnený hoci len jeden z týchto znakov, o obchodnom tajomstve firmy nemožno hovoriť.
Spomeniete si aj na nejaký konkrétny príklad, s ktorým ste sa stretli vo vašej advokátskej praxi?
Stretli sme sa napríklad s podnikateľom, pôsobiacim ako spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorý prišiel o veľmi cenné informácie týkajúce sa jeho spoločnosti. Tento podnikateľ pôvodne fungoval spoločne so svojím druhým spoločníkom (ktorý bol zároveň tiež konateľom) dlhé roky, až kým sa nerozhádali a druhý spoločník zo spoločnosti odišiel a vytvoril si vlastnú konkurenčnú firmu.
V podstate začal podnikať v tom istom odbore, na ktorý mala know-how predchádzajúca firma. Spoločník, ktorý si vytvoril konkurenčnú firmu dobre poznal významných klientov spoločnosti, v ktorej predtým dlhé roky pôsobil, ich trhové správanie, vedel, ako majú nastavené cenové podmienky, kto je ich konkurenciou a ako s nimi komunikovať.
Následne tento odídený spoločník začal oslovovať zákazníkova obchodných partnerov spoločnosti, z ktorej odišiel a snažil sa ich získať pre spoluprácu so svojou novou spoločnosťou. Problém nastal pre pôvodnú spoločnosť a jej konateľa, nakoľko tento si nedostatočne chránil všetky zmluvy, faktúry a ďalšie písomnosti, ktoré obsahovali citlivé informácie týkajúce sa jeho zmluvných partneroch, nakoľko tieto mal voľne uložené v šanónoch v kancelárii a ktokoľvek zo zamestnancov sa k nim mohol kedykoľvek dostať.
Preto v súdnom konaní príslušný súd nepriznal podnikateľovi ochranu obchodného tajomstva, a to práve z dôvodu, že podľa názoru súdu nebol v danom prípade naplnený jeden z pojmových znakov obchodného tajomstva, a to skutočná a reálna ochrana obchodného tajomstva podnikateľom.
Uviedli ste konkrétne chyby v jednej firme. Mnohé spoločnosti však nevedia, čo sa podľa zákona považuje za obchodné tajomstvo a aké jasné znaky by malo obsahovať. Skúste im to objasniť.
Obchodný zákonník jasne vymedzuje obchodné tajomstvo ako všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a on zodpovedajúcim spôsobom toto utajenie zabezpečuje.
Ak by sme to aplikovali v našom predchádzajúcim prípade na poškodenú spoločnosť a jej konateľa, ten nevykonal dostatočne potrebné faktické kroky a úkony na to, aby skutočne reálne chránil svoje obchodné tajomstvo. Hoci druhý spoločník obchodné tajomstvo na prvý pohľad porušil , súd na prvom stupni návrhzamietol. Dôvodom bolo práve to, že klient si svoje obchodné tajomstvo nie dostatočne materiálne teda fakticky chránil.
Napríklad, nepožadoval nastavenie osobného heslo pri prihlasovaní sa do počítača pre každého zamestnanca, dôležité zmluvy si neuchovával požadovaným spôsobom napríklad minimálne aspoň v miestnostiach s obmedzeným vstupom zamestnancov, v uzamykateľných zásuvkách a pod., nemal vytvorenú žiadnu internú smernicu, v ktorej by boli presne vymedzené požadované pravidlá ochrany jeho obchodného tajomstva.
Spresnite teda aspoň niektoré z možností, ako sa firma môže chrániť v takýchto prípadoch?
Obchodný zákonník taxatívne neurčuje, akým spôsobom má podnikateľ zabezpečiť ochranu obchodného tajomstva. Jedným z možných spôsobov jeho ochrany je kódovanie vstupu do počítačových systémov alebo zadanie vstupných hesiel v technických nosičoch informácií, v ktorých pamäti sú uložené údaje predstavujúce obchodné tajomstvo firmy.
Do úvahy pripadá aj uloženie dokumentov či kompaktných diskov s údajmi do trezoru. K dispozícii sú aj iné prostriedky ochrany, napríklad stráženie sídla firmy súkromnou bezpečnostnou službou alebo nainštalovanie alarmu do objektu a jeho napojenie na pult centrálnej ochrany. Dôležitou formou ochrany obchodného tajomstva je napríklad aj prijatie internej smernice v spoločnosti, ktorá stanoví presné pravidlá ochrany obchodného tajomstva, po oboznámení sa s ktorou sú zamestnanci spoločnosti povinní tieto pravidlá dodržiavať.
Ako správne nastaviť obchodné tajomstvo vo firme vo vzťahu k svojim zamestnancom?
Okrem prijatia vyššie uvedenej internej smernice, ktorá zabezpečuje ochranu obchodného tajomstva počas trvania pracovného pomeru, zamestnávateľ môže využiť aj iné právne nástroje ochrany citlivých informácií, ktoré mu ponúka zákonník práce.
Jedným z nich je využitie inštitútu konkurenčnej doložky, samozrejme v súlade s podmienkami stanovenými zákonníkom práce. Konkurenčná doložka ako nástroj ochrany okrem iného aj obchodného tajomstva predstavuje zmluvný záväzok zamestnanca, že po určitú dobu po skončení pracovného pomeru (najdlhšie však po dobu 1 roka od skončenia pracovného pomeru) nebude zamestnanec vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.
Za takýto záväzok však musí byť zamestnancovi poskytnutá primeraná peňažná náhrada, a to najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia tohto záväzku. Inštitút konkurenčných doložiek je však tiež často využívaný aj v obchodnoprávnych vzťahoch, kedy sa vyššie uvedené obmedzenia stanovené zákonníkom práce samozrejme neuplatňujú.
Obchodný zákonník výslovne ponúka možnosť dojednať konkurenčnú doložku len v prípade zmluvy o obchodnom zastúpení. To však neznamená, že zmluvné strany si nemôžu dojednať konkurenčnú doložku aj v iných zmluvách.
Napríklad tiež v prípade mandátnej zmluvy, či zmluvy o výkone funkcie. V týchto prípadoch je však potrebné mať na pamäti, že aj konkurenčná doložka v obchodnoprávnych vzťahoch musí byť primeraná, vyvážená pre obidve zmluvné strany, nesmie byť krytá neúmerne vysokou zmluvnou pokutou a nesmie vylučovať konkurenciu ako takú. V opačnom prípade existuje riziko jej neplatnosti.
Medzi ďalšie spôsoby ochrany citlivých informácií možno uviesť nastavenie zmluvnej pokuty pre prípady porušenia záväzku mlčanlivosti, samozrejme s výnimkou pracovnoprávnych vzťahov, kedy použitie zmluvnej pokuty nie je možné, náhradu škody prípadne aj sľub odškodnenia.
Na čo ste sa sústredili vo svojej prezentácii na SIBAFE, keďže išlo o odborné vzdelávanie zamerané prioritne na maklérov?
Snažili sme sa vysvetliť, že efektívna ochrana citlivých informácií je dôležitá pre každého podnikateľa a predovšetkým, že neexistuje jedno univerzálne riešenie ich ochrany aplikovateľné na každý jeden prípad. Preto je nevyhnutné si pred samotnou voľbou vhodného spôsobu a nástroja ochrany citlivých informácií vymedziť aké informácie má podnikateľ záujem chrániť, pred kým chce tieto informácie chrániť a v akom štádiu zmluvného vzťahu ich chce chrániť.
Až následne, v závislosti od jednotlivých odpovedí na tieto otázky, je možné zvoliť správny a efektívny spôsob ochrany citlivých informácií, či už cestou ochrany obchodného tajomstva, záväzkov mlčanlivosti alebo formou konkurenčných doložiek. Zároveň sme sa snažili vysvetliť, že na to, aby určité citlivé informácie požívali ochranu obchodného tajomstva a skutočne tvorili obchodné tajomstvo podnikateľa musia byť splnené všetky zákonom povinne stanovené pojmové znaky obchodného tajomstva.
V prípade, ak nie je splnený hoci len jeden z týchto znakov, o obchodnom tajomstve firmy nemožno hovoriť. Preto vychádzajúc z našich skúseností je vždy lepšie sa pred samotným nastavením akejkoľvek ochrany citlivých informácií v spoločnosti o tomto poradiť so svojím právnikom.
Ako efektívne chrániť citlivé informácie vo firmách:
Obchodné tajomstvo:
— Len kvalifikované informácie napĺňajúce všetky pojmové znaky stanovené zákonom
— Absolútne časovo neobmedzené právo podnikateľa
— Požíva ochranu priamo zo zákona bez potreby osobitného formalizovaného postupu (napríklad bez registrácie v osobitnom registri)
— Protiprávnym zásahom do práva na ochranu obchodného tajomstva je nielen samotné porušenie práva, ale aj jeho ohrozenie.
Pojmové znaky obchodného tajomstva, ktoré musia byť naplnené:
Skutočnosti
— Obchodnej , výrobnej a technickej povahy
— Majúce skutočnú alebo potenciálnu materiálu alebo nemateriálnu hodnotu
— Nie sú bežne dostupné v obchodných kruhoch
— Majú byť podľa vôle podnikateľa utajené
— Podnikateľ zabezpečuje ich ochranu zodpovedajúcim spôsobom.
Iné prostriedky ochrany citlivých informácií - záväzok mlčanlivosti:
— zmluvná pokuta (nevyhnutné dohodnúť v zmluve)
— náhrada škody (vhodné dohodnúť explicitne v zmluve)
— skončenie zmluvného vzťahu (v zmluve možno dohodnúť ako dôvod odstúpenia)
— sľub odškodnenia
Zdroj: advokátska kancelária BAK & PARTNERS
Seminár o Efektívnej ochrane citlivých informácií ste sa mohli vypočuť na SIBAF workshopy & semináre 2016 v Jasnej. Ide o kontinuálne vzdelávanie a zvýšenie odbornej spôsobilosti najmä konateľov firiem a odborných garantov, v ktorom budú organizátori podujatia pokračovať aj v ďalších mesiacoch. Podujatie bolo zaradené do programu osobitného finančného vzdelávania (OFV) pre stredný a vyšší stupeň v sektore poistenia a zaistenia Slovenskej asociácie sprostredkovateľov poistenia (SASP).
Komentáre
Pridať komentár